Choď na obsah Choď na menu
 


Z našej tvorby

 

Naša trieda                                                                                         

Naša trieda pekne maľovaná,

kto do nej vojde, hneď to spozná:

steny pekne vybielené

sú už šupkami z banána vyzdobené.

 

Mnoho učených máme,

našej triede to je známe.

Vstúp len do deviatej B triedy,

potom budeš z toho bledý.

 

Mnoho radosti si s nami neužiješ,

múdrosti tiež moc nevypočuješ.

Všetci učitelia už vedia,

Že naši žiaci – nič nevedia.

 

Nastali chvíľky skúšania

-pre žiakov chvíľky mučenia.

Učiteľ ťa vyvolá,

Ty si bola vtedy – ako ináč? –chorá.

 

Žiacka knižka sa vše stratí,

učiteľka ju vždy skoro prinavráti.

Triedu našu všetci žiaci opustia,

iní žiaci  ju zas zahustia.

 

To je tá naša trieda,

strach z nej a bieda.

Nažívali sme si spolu vždy spokojne,

no nie vždy boli dni pokojné...

Oľga Húšťavová, IX. B

Školský rok 1978/1979

 

Prestávka

Žiaci sedia pozorne,

až kým zvonec nezaznie.

Prestávočka, prestávka!

Jasá Ferko i Marka.

Zjedia chlebík od mamičky,

vyberú si z tašky knižky.

A keď opäť zvonec zaznie, sedia oni pozorne.

Jakub Horský

Školský rok 1997/1998

 

A čo je život?

Život je ako šarkan,

ktorý čaká na vietor,

aby ho odtrhol od

špagátu,

o ktorý je uviazaný.

 

Ten vietor je

staroba.

Vrchol i ukončenie

/?/ života.

Špagát, to je život

sám.

 

Človek si robí uzly,

skracuje ho, trhá...

 

...až..., až sa raz

pretrhne.

Kedy?

To závisí od človeka

samého.

 

Nemali by sme

zabúdať, že každý

tu,

na tomto svete,

máme veľké

poslanie –

- zanechať po sebe

čo najviac dobrého

a čo najmenej zlého!

Anna Paulovičová, VIII. C

Školský rok 2002/2003

 

 

Nezabúdaj, že...

Všetci často zabúdame,

kým sme ešte malí,

že sú medzi nami ľudia,

ktorí sú už starí.

 

Títo ľudia vychovali

našich otcov, mamy.

Na starobu nepatrí sa,

aby boli sami.

 

Ich zdravie je podlomené,

hlavu zdobia šediny.

Za lásku a obetavosť

zaslúžia si kvetiny.

 

A preto babky, dedkovia,

my vás chceme obdariť

pekným slovom aj úsmevom

každý deň vám osladiť.

 

My všetci raz zostarneme.

Pribudnú nám vrásky.

Vtedy aj my pocítime

potrebu ľudskej lásky.

Dominika Holdošová, VI. A

Školský rok 2006/2007

 

 

Pocta pani spisovateľke

Aj keď už nie ste medzi nami,

pocta v srdciach vždy zostáva.

Spomíname stále na vás,

pani Zelinová Hana.

 

Pani Hana, veľmi známa

rodáčka z mesta Vrútky,

napísala pre Slovákov

novely, romány, poviedky.

 

Svojou prácou redaktorky

časopisu Zornička,

potešila všetky deti,

rozjasnila očičká.

 

Sivá Húska? Známa práca.

Prečítaj si ešte dnes!

O živote v minulosti

hneď všeličo zvieš.

 

Alžbetin dvor? Márne hľadáš

vo vrútockom okolí.

Ľudia, rody – to však všetci

tu bývali a žili.

 

Dnes nám túto veľkú dámu,

pamätná pripomína izbica.

Tu sa všetko o nej dozvieš –

Jožko, Miško, Ľubica.

Nikola Húsková, VII. A

Školský rok 2007/2008

 

Náhľad fotografií zo zložky Z našej tvorby

 

 

Portrét



Posledné fotografie




Archív

Kalendár
<< júl / 2018 >>